Bývalý politik strany Most-Híd nesúhlasí s Richardom Sulíkom v téme migrácie či školských obedov zadarmo, no dúfa, že dokážu spolupracovať.
Ábel Ravasz, bývalý podpredseda strany Most-Híd, niekdajší splnomocnenec vlády pre rómske záležitosti a šéf Inštitútu Mateja Bela, bude kandidovať v predčasných voľbách z 31. miesta kandidátky SaS. Ravasz, ktorý vystúpil z vedenia Mosta-Híd v júni 2021, tvrdí, že ak by sa maďarská Aliancia nerozpadla, nekandidoval by za SaS; teraz však dúfa, že v ďalšom parlamente bude môcť zastupovať menšiny hoci aj ako jediný Maďar.
Spomedzi kandidátov SaS vás predstavili ako posledného. Prečo ste sa nepredstavili spolu s ostatnými?
Preto, lebo vtedy ešte medzi nami nebola dohoda. Počas uplynulých týždňov som zdĺhavo rokoval s vládou odborníkov, že by som prípadne pokračoval ako štátny tajomník ministerstva regionálneho rozvoja. Napokon sa tak nestalo, no pracujem ako poradca ministerstva regionálneho rozvoja. Post štátneho tajomníka by bol s nomináciou nezlučiteľný. Preto som na toto obdobie pozastavil akékoľvek rokovania, SaS však toto miesto podržala a napokon sa nám podarilo dohodnúť.
Prečo ste sa nestali štátnym tajomníkom?
Rozhodnutie padlo na iného a ja som dostal miesto v systéme ako poradca. Pri ministrovi Balíkovi sa venujem regionálnemu rozvoju.
Ten, kto sleduje vašu politickú činnosť, vie, že vám boli bližšie skôr ľavicové hodnoty. Preto je prekvapujúce, že ste na kandidátke SaS. Cítite sa v SaS komfortne?
Politiku a politikov SaS poznám veľmi dobre, s viacerými som počas uplynulých rokov užšie spolupracoval, napríklad s ministrom Gröhlingom a s jeho tímom, pomáhal som im aj ako poradca. Sú veci, ktoré nás spájajú, a sú veci, ktoré nás môžu rozdeliť. Čo nás spája, je liberalizmus. Vždy som sa považoval za liberála, respektíve za ľavicového liberála, preto, lebo sú pre mňa veľmi dôležité osobné slobody, ľudské práva či menšinové práva. Podľa mňa to vždy bolo súčasťou politiky SaS; napriek všetkým zakolísaniam SaS tieto hodnoty nikdy nespochybnila.
Podľa mňa je však obom stranám jasné, že v otázkach hospodárskej politiky som oveľa ľavicovejší než SaS. Nie je to moje hlavné zameranie, takže dúfam, že to nespôsobí nejaké väčšie problémy. Dobrým príkladom je otázka povinného predprimárneho vzdelávania. Svojho času som SaS veľa presviedčal, aby ho podporili. Napokon to poslanec Gröhling nepodporil, pretože presne v tom zákone bola časť o marihuane, s ktorou nesúhlasil. Presvedčil som ich však o povinnej dochádzke do materskej školy, hoci to nie je opatrenie typické pre SaS. A na našej spoločnej tlačovej konferencii to Richard Sulík vyzdvihol ako úspech. Pre mňa to znamená, že v dôležitých otázkach sa vieme dohodnúť.
Predtým ste hovorili, že v uplynulom období ste boli v kontakte s viacerými stranami. Maďarskú platformu má aj PS; s nimi ste nerokovali o spolupráci?
Rokoval som s PS aj s inými stranami, no napokon SaS prišla s návrhom, ktorý bol prijateľný pre obe strany. A ten bol o tom, že v strane je priestor na menšinovú politiku, na integráciu rómskych komunít, na zastúpenie regionálneho rozvoja a tieto témy sú aj žiadané. Tieto témy sú pripravené na riešenie na úrovni predsedu strany. Poskytnú mi možnosť, aby som program strany v tejto oblasti sformuloval ja. Myslím si, že v rámci SaS je možnosť na to, aby som sa s dostatočným množstvom preferenčných hlasov dostal do parlamentu.
Ako sa začala spolupráca? Vyhľadal vás Richard Sulík, že by potreboval menšinového politika?
Bolo to tak, vyhľadali ma cez jedného sprostredkovateľa. Boli to viackolové rokovania, ktoré som na niekoľko týždňov prerušil kvôli vláde odborníkov. Potom sme sa však dohodli pomerne rýchlo. Nebolo to ťažké rokovanie, obe strany presne vedeli, čo chcú, a celkom dobre to k sebe pasovalo.
Toto 31. miesto na kandidátke strany, ktorá sa pohybuje okolo 5-6 percent, sa nezdá byť príliš atraktívnym. Považujete to za dobrú príležitosť?
V prípade strany, ktorá má 5-6 percent, je 20. miesto rovnako zlé ako 30. alebo 40. Toto sú krúžkovacie miesta. Na krúžkovanie je však reálna šanca. Pri strane, ktorá má v prieskumoch 5 až 8 percent, ide z hľadiska preferenčných hlasov o priaznivú pozíciu. So 4- až 6-tisíc krúžkami sa človek vie dostať do parlamentu, ak je šikovný. Popri terajšej rozdrobenosti maďarských strán môže ľudí osloviť fakt, že do parlamentu ma môžu dostať s pomerne nízkym počtom zakrúžkovaní.
Fakt, že sa Aliancia rozpadla, zohrával dôležitú úlohu v tom, že som sa rozhodol kandidovať. Pokiaľ by ostala pokope, s veľkou pravdepodobnosťou by som sa na takúto nomináciu nedal. Na základe prieskumov majú teraz maďarské strany okolo 1 – 3 percent. Hoci to vôbec nie je isté, je tu veľká pravdepodobnosť, že v parlamente nebude maďarská strana. Ak je v takomto prípade možnosť dostať sa do parlamentu na kandidátke inej strany a tam zastupovať menšiny, oplatí sa to využiť. Vidím riziko, no oplatí sa ho podstúpiť.
Ako hodnotíte činnosť SaS za čias Matovičovej a Hegerovej vlády?
Matovičovu a Hegerovu vládu vo všeobecnosti nehodnotím príliš pozitívne. Spomedzi zúčastnených strán však dokázala práve SaS dodať ministrov, ktorých prácu som mal rád: či už išlo o ministra školstva Gröhlinga, ministra zahraničných vecí Korčoka, alebo ministerku spravodlivosti Kolíkovú. V týchto vládach som ich považoval za najlepších ministrov. Nie som si však istý, že by som bol schopný podporovať takúto vládu tak dlho. Pre mňa je veľmi nesympatický politický štýl, ktorým pracoval Igor Matovič. Je zrejmé, že v takomto prostredí sa nedá dosiahnuť toľko výsledkov, ako by človek chcel, no zvonka sa to ľahko hovorí.
Bolo zo strany sulíkovcov dobrým rozhodnutím povaliť Hegerovu vládu?
Podľa mňa áno, ľudia už chceli, aby sa to stalo. Išlo o to odvážnejšie rozhodnutie, že takúto nálepku povaľačov vlád už na sebe mali. Ale bol som už v strane, ktorá nedokázala povaliť vládu, keď mala, a ani to nebolo dobré riešenie.
Nevadilo vám, že predčasné voľby posunuli na september?
Vadilo. Vadí mi to aj teraz, politicky to nepovažujem za dobré rozhodnutie, pretože predĺžilo obdobie chaosu. Slovensko bude v podstate jeden rok bez vlády, možno ešte dlhšie. Od minulého septembra tu už veľmi nemôžeme hovoriť o vláde, ani vtedy nie, ak vláda padla oficiálne v decembri. Menšinová vláda prakticky nemala manévrovací priestor, potom prišla vláda odborníkov, po voľbách môže nastať hoci aj patová situácia. Krajina sa v dôsledku tohto rozhodnutia môže dostať do vážnych problémov, preto s ním nesúhlasím.
Chápete, prečo sa tak Richard Sulík rozhodol?
Nie, ale ani som sa s ním o tomto nerozprával. Spýtam sa ho.
Ako ste hodnotili komunikáciu SaS v súvislosti s týmto rozhodnutím?
Nechcem sa vyvliecť spod otázky, no nemám potuchy, ako komunikovala SaS túto otázku. Viem, že ja osobne som nesúhlasil s posunutím volieb. Nesúhlasil som ani s tým, že to podporila pani prezidentka. Bolo to veľmi nepopulárne opatrenie a viem si predstaviť, že dnes by viacerí rozhodli inak.
Čo si myslíte o cestách predsedu Sulíka do Dubaja, po ktorých ostali neuhradené účty, pričom bývalý minister hospodárstva Karel Hirman podal aj žaloby?
Dúfam, že Richard Sulík sa bude vedieť spod obvinení očistiť. Budem to so zvedavosťou sledovať.
Hovorili ste o tom?
Nie. Čo sa týka rokovaní, v prvom rade sme sa sústredili na zložky, ktoré sa týkajú kampane a mojich tém, menšinovej politiky, rómskej integrácie a regionálneho rozvoja. Neplánujem vstúpiť do SaS, to ani nebolo predmetom rozhovorov. Ak budú voľby úspešné, môžeme sa o tom baviť, no v tejto chvíli ide o volebnú spoluprácu. Na kandidátke SaS som ako nezávislý odborník.
Pozrime sa teda na niekoľko konkrétnych tém, ktoré sa týkajú aj vašej oblasti. Čo sa týka školských obedov zadarmo, je medzi vami dosť veľký rozdiel – SaS bojovala proti ich zavedeniu a vy ste boli za. Ide o dosť zásadnú otázku, ktorá sa týka aj menšín. Dokážete spolupracovať, ak máte v takýchto otázkach natoľko rozdielne stanovisko?
Obedy zadarmo sú veľmi rozdeľujúcou otázkou. Som si istý, že správna odpoveď na túto spornú otázku je, že tieto obedy sú potrebné. Bol som jedným z politikov, ktorí verejne hovorili o tom, prečo to považujú za dôležité. Ak by sa v parlamente rozoberali témy takéhoto typu, pokúsil by som sa presvedčiť vedenie SaS o svojom vlastnom stanovisku. Pokiaľ by sa mi to nepodarilo, žiadal by som zelenú kartu, lebo je to pre mňa veľmi dôležité.
Existuje milión tém, v ktorých sme s SaS v uplynulom období nesúhlasili. Ja to považujem za súčasť normálneho demokratického dialógu – až kým nenarazíme na to, že v dôležitých otázkach nedokážeme spolupracovať systematicky.
SaS má dosť markantný názor, aj čo sa týka migrácie; ide približne o protiklad toho, čo v tejto veci v minulosti reprezentoval Most-Híd. SaS aj teraz hovorí, že kvóty treba odmietnuť, a akoby ani nechceli hľadieť na túto otázku diferencovanejšie. Neprekáža vám v tejto otázke názor Richarda Sulíka, ktorý sa dá ťažko zosúladiť s mainstreamovým liberálnym stanoviskom?
Veľmi veľa som pracoval na tom, aby sa stanovisko Mosta-Híd k migrácii posunulo liberálnejším smerom. Spočiatku ani tam nebola veľká vôľa prijať takéto stanovisko. Pokúšal som sa argumentovať tak, že som zdôrazňoval dôležitosť solidarity. Snažím sa tento čarovný trik ešte raz spraviť aj v SaS. Na migráciu mám liberálny názor a myslím si, že by bolo lepšie, ak by liberálna strana, v ktorej názve figuruje aj slovo solidarita, šla týmto smerom.
Verím, že o týchto otázkach budeme môcť s lídrom SaS hovoriť otvorene. Ale vnímam, že ako človek zvonka môžem povedať svoj názor – strana si aj tak robí, čo chce. Moje postavenie je podobné postaveniu Alojza Hlinu, ktorý je na kandidátke tiež ako človek zvonka. Myslím si, že v náboženských alebo iných otázkach môže mať iné stanovisko ako SaS. Sme v situácii, keď musia spolupracovať aj tí, ktorí sa nedokážu dohodnúť na všetkom. V otázke migrácie svoje vlastné stanovisko určite nezmením, pretože si myslím, že je eticky správne.
Menšinová politika nikdy nebola hlavnou oblasťou SaS. Môže sa jej seriózne zastať?
Podľa mňa áno. Myslím si, že ide o zvláštnu slepú škvrnu slovenského liberalizmu, čo nie celkom chápem. Popri SaS je v tejto oblasti vinné aj Progresívne Slovensko. Zdá sa, akoby menšinovú a národnostnú politiku nepovažovali za organickú súčasť liberalizmu. Akoby si mysleli, že sa to dá zanedbať a postoj, že som tolerantný, stačí. Nemyslím si, že je to tak, a teraz sa snažím sformulovať programové body, ktoré môžu aj SaS posunúť takým smerom, že bude brať tieto veci vážnejšie.
Musím povedať, že počas uplynulých rokov pri práci s pracovnými skupinami odborníkov v parlamente som sa s predstaviteľmi SaS vedel veľmi ľahko dohodnúť v menšinových otázkach. Sú medzi nimi takí ako Ondrej Dostál z OKS alebo Slávka Henčeková, mladá právnička, ktorá sa zúčastnila množstva záležitostí ohľadom ochrany menšín. Základy máme, len tézy nie sú naformulované. SaS mala v minulom období menšinový program, ktorý spísali najmä rusínski aktivisti, a týmto smerom sa aj uberal.
Momentálne prebieha konzultačný proces, počas ktorého dám na stôl body, ktoré majú byť zahrnuté do programu strany. SaS berie tvorbu programu veľmi vážne, čo mi je sympatické. Richard Sulík mi aj viackrát povedal, že ak vidím veci, ktoré sa zdajú byť dôležité z hľadiska menšín v parlamente, môžem rátať s tým, že ich SaS ako strana podporí.
Čo je teraz pre vás prioritou, ktorú by ste v nasledujúcej vláde chceli dosiahnuť v menšinovej politike?
Vo všeobecnej menšinovej politike by sme sa mali popasovať so zákonom o právnom postavení menšín. Teraz už nie sme v situácii ako v roku 2020, že však nejako bude. Existuje návrh, ktorý pripravil splnomocnenec vlády László Bukovszky; musíme na ňom pracovať dovtedy, kým z neho nebude prijateľná verzia. A to bude možné vtedy, ak bude vláda, ktorá bude ochotná zaoberať sa menšinovou politikou.
A sú tu niektoré technické zmeny, ktoré môžu byť veľmi užitočné. Jednou z nich je audit fungovania Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Počas uplynulého obdobia došlo k zmene, ktorá podľa mňa nebola dobrá. V tejto oblasti mám celkom konkrétne a praktické návrhy. Ďalšia minimálna zmena, ktorá by bola potrebná, je v oblasti používania menšinového jazyka. Malo by sa upraviť, aby obce dostali právo používať jazyk nie na základe národnosti, ale na základe pomeru ľudí s daným materinským jazykom. Teraz dávame niektorým obciam jazykové práva, ktoré tam nikto nevyužíva. Týka sa to napríklad Rómov s maďarským materinským jazykom – rómske jazykové práva tak vznikajú v komunite, kde ich nikto nechce využívať.
Bukovszkého návrh obsahoval aj založenie menšinových samospráv. Považujete to za dôležité?
Nepovažujem to za také dôležité. Bukovszkého návrh považujem za maximalistický návrh, ktorý je logický, pretože ministerstvá túto otázku nebrali celkom vážne. V podstate sa stalo to, že čo bolo dané do zákona, to tam ministerstvá aj nechali. Môže to byť dobré aj zlé znamenie. V tomto prípade to bolo zlé znamenie: ministerstvá nereagovali preto, lebo si mysleli, že to aj tak neprejde, a mali pravdu. Ak chce nejaká vláda tento zákon schváliť, musíme sa pozrieť na jednotlivé zložky a musia byť zostavené prijateľne. Predstava menšinových samospráv nebude prijateľná pre mnohých. Nie som ab ovo proti tomu, no ak by kvôli tomu mohol zákon neprejsť, bol by som tu ochotný pristúpiť na kompromis.
Nie je ilúziou myslieť si, že ako jediný maďarský poslanec dosiahnete seriózne úspechy v menšinovej politike? Nie je riešením kolektívne zastúpenie?
Kolektívne zastúpenie je v každom prípade oveľa lepším riešením než byť jediným poslancom. Ak je však jeden alebo niekoľko poslancov, je to oveľa lepšie riešenie, než keď nie je ani jeden. Myslím si, že príbeh poslanca Gyimesiho je nielen odstrašujúcim príkladom, hoci ním je, ale aj zaujímavým pokusom o to, nakoľko sa dá ovplyvniť politický priestor v prípade, ak je niekto v parlamente ako sólista. Je to pre mňa veľmi inšpiratívne – v dobrom aj zlom zmysle. Gyimesi využíval túto platformu na to, aby rozdúchaval vášne, vyhrotil slovensko-maďarské vzťahy a populistickým spôsobom si na seba namaľoval trikolóru, ktorú začal považovať za svoju len na začiatku volebného obdobia.
Ak bude jeden alebo niekoľko kvalitných kandidátov, ktorí sa do parlamentu dostanú, a nemusím to byť ja, ktorí dokážu reprezentovať odbornú menšinovú politiku hľadajúcu kompromisy, dá sa to nasmerovať do normálneho chodu od bodu, keď z parlamentu vypadol Most-Híd a keď tam prišiel Gyimesi.
Boli by ste teda v parlamente akýsi anti-Gyimesi?
Nechcel by som byť anti-Gyimesi ani ničím iným, v čom figuruje meno Gyimesi. Ja som odborník na menšinovú politiku, a ak získam poslanecký mandát, viem, čo s ním urobím.
Aj v predchádzajúcich voľbách mala SaS maďarského kandidáta, a to Moniku Filipovú, ktorá bola istý čas štátnou tajomníčkou ministerstva školstva, no odvolali ju. Neobávate sa, že vás stretne rovnaký osud, teda že vás dajú rýchlo nabok, ak budú trenice, lebo nebudete mať dosť politickej sily?
To je dobrá otázka. Veľmi veľa som nad tým premýšľal a je to jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa rozhodol kandidovať. Ak by vznikla normálna vláda, nebola by pre mňa nedosiahnuteľná možnosť, aby som sa dostal do výkonnej moci. S väčšinou strán, ktoré môžu byť súčasťou neskoršej vládnej garnitúry, ak nehovoríme o smeráckej vláde, by som mohol o nejakom poste rokovať.
No môj názor je, že ak niekto za sebou nemá dostatočnú politickú podporu, možno ho okamžite odstaviť, ak netancuje tak, ako mu pískajú. Na základe mojich skúseností sa tomu dá vyhnúť dvoma spôsobmi. Prvou možnosťou je, ak za niekým stojí silná strana. Ako splnomocnenec vlády som mohol vykonávať svoju prácu preto, lebo za mnou stál Most-Híd a Béla Bugár. Druhou možnosťou je poslanecký mandát. Ak sa niekto dostane do výkonnej moci ako parlamentný poslanec, jeho poslanecký mandát len pozastavia. Ak takéhoto človeka vyhodia z výkonnej moci, okamžite to znamená stratu mandátu pre stranu, ktorá to spravila.
Keď ste vystúpili z vedenia Most-Híd, Aliancia ešte neexistovala. Čo hovoríte na to, že časť vašich kolegov Alianciu opustila?
Presne preto som v roku 2021 odišiel, lebo som mal pocit, že SMK nejde o dohodu, ale o vykrvácanie. Po voľbách sa podarilo vytvoriť pozitívnu energiu, mali sme tu komárňanskú deklaráciu o dohode strán a o jednotnom zastúpení. Mnohí tam rozprávali o dvojcifernej podpore – a nie ironicky –, o tom, že možno osloviť nielen všetkých maďarských, ale aj iných voličov.
Už počas prvých mesiacov bolo pre mňa zrejmé, že nejdeme týmto smerom a dohodu umelo znemožňujú. V polovici roka 2021 som dospel k záveru, že ide o taktiku vykrvácania, ktorej výsledkom bude, že Most-Híd buď donútia, aby opustil rokovací stôl, alebo vznikne spoločná strana, a tak ho nechajú vykrvácať tam. Na tomto som sa nechcel podieľať. Počas niekoľkých mesiacov som sa pokúšal tento názor uplatniť v predsedníctve Most-Híd, no vysvitlo, že na to nebola vôľa. Potom som prešiel do politickej pasivity, no nemám príliš dobrý pocit z toho, že som mal nakoniec pravdu.
Prečo by bolo v záujme SMK vytlačiť Most-Híd, ak je toto tvrdenie pravdivé?
Ako v bájke o žabe a škorpiónovi: SMK má takúto povahu. Na úrovni regionálnych politikov som uveril, že sa chcú dohodnúť, no o určitých politikoch – nie o jednom a ani nie o desiatich – som si nevedel predstaviť, že by odpustili rozkol strany, ku ktorému došlo v roku 2009. Nebol žiadny náznak, že by boli otvorení liberálnejším ideám, ktoré reprezentuje Most-Híd. Počas rokovacích procesov som sa presvedčil o tom, že nemajú skutočný úmysel sa dohodnúť. Zámer mali skôr taký, aby si k sebe Most-Híd tak pripútali, aby potom ani odísť nemohol. Podľa mňa kolegov z SMK prekvapilo najviac to, že moji bývalí kolegovia našli v sebe energiu a organizovanosť a zo strany vystúpili. Podľa mňa rátali s tým, že nebudú schopní ani odísť a celá vec ostane tak.
Dokáže György Gyimesi dostať Alianciu do parlamentu?
Čoskoro to zistíme. Nechcem sa púšťať do predpovedí. Profil Györgya Gyimesiho poznáme. Neveľmi mu pomohlo, že sa dostal von z parlamentu, hoci kto chcel, už ho spoznal. Túto otázku zanedlho otestujeme aj v skutočnosti.
Ako vidíte jeho reálnu podporu medzi Maďarmi na Slovensku?
Myslím si, že konzervatívnych maďarských voličov sú tak štyri percentá. Toľkí boli v roku 2020, v roku 2016, v roku 2012 a 2010. Toľkí sú aj v roku 2023. Nemyslím si, že by Gyimesi dokázal priviesť veľa iných voličov. Dokonca má Aliancia teraz nielen jedného, ale dvoch rozličných protivníkov, keďže sa zachovalo aj Maďarské fórum Zsolta Simona.
Nevolali vás bývalí kolegovia, aby ste vstúpili do znovuvznikajúceho Mosta?
Nikto ma oficiálne nevyhľadal, s predsedom strany som sa dva roky nerozprával okrem pozdravu a zdvorilostných gest. Niekoľko bývalých kolegov robilo narážky, no formálne ma nikto nevyhľadal.
V minulosti vás spomínali aj ako nádejného nasledovníka Bélu Bugára. Nežiadalo sa vám naspäť do Mosta, ktorý môže byť teraz opäť sám sebou?
Nepovedal by som. Podľa mňa je dôležité, aby každý reflektoval nielen na to, čo sa stalo za uplynulé tri, ale skôr za uplynulých päť rokov. Ak by moji bývalí kolegovia chceli, aby som bol súčasťou tejto reflexie, každý z nich má moje telefónne číslo…
Nespravili túto sebareflexiu politici Mosta, ktorí odišli z Aliancie?
Keďže som sa s nimi nerozprával, tak neviem.
Čo si myslíte na základe toho, čo vidíte teraz z ich činnosti?
Nechcel by som odkazovať Mostu cez médiá. Želám im veľa šťastia vo voľbách, a ak sa naskytne príležitosť, aby sme po voľbách spolupracovali, ja som tomu otvorený.
Nezvykli ste sa rozprávať o politike ani s Bélom Bugárom?
Počas uplynulých niekoľkých mesiacov som s ním nehovoril.
Čo hovoríte na to, že Mikuláš Dzurinda sa vrátil do politiky a znovu sa objavil aj Béla Bugár?
Chápem, ak to vidia tak, že na politickej pravici, ktorú dlhý čas reprezentovali práve oni, je situácia taká zlá, že niet sily, ktorá by dokázala strany spojiť. Keďže vidia, že nie je isté, že hociktorá spomedzi stredopravých strán sa dostane do parlamentu, odhodlajú sa ešte na jedno posledné rodeo. Neviem, či z toho vyjdú s dobrou reputáciou, no ja to považujem za sympatické rozhodnutie.
Nemali sa dať dokopy strany, ktoré majú okolo 5 percent? Nestratí sa tak priveľa pravicových hlasov? A to platí aj pre SaS.
Veľmi nerád by som stranám hovoril, čo majú robiť. V SaS mi bolo sympatické, že si prizvali Alojza Hlinu, ktorého mám veľmi rád. Aj to zohrávalo úlohu v mojom rozhodnutí povedať áno, pretože som videl, že vrstvy mimo voličskej základne sa snažia integrovať nie prostredníctvom dohôd medzi stranami, ale prostredníctvom osôb. Ostatní nech sa dohodnú, s kým môžu.
Mnohí však hovoria o tom, že stojíme pred križovatkou a že demokracia je v ohrození. Nebudeme sa na toto obdobie spätne pozerať ako na príležitosť, ktorú sme nevyužili?
To sa môže ľahko stať. Ja si myslím, že zvyšujem šance SaS, aby sa dostala do parlamentu, a tým napĺňam vlastnú úlohu v tom, aby boli v parlamente štandardné politické sily.
Zdroj: https://dennikn.sk/3429185/abel-ravasz-mensinova-politika-je-slepa-skvrna-slovenskeho-liberalizmu-chcem-aby-to-v-sas-brali-vaznejsie/