Máte pocit, že niektoré spoločenské problémy sa jednoducho nedajú riešiť civilizovaným spôsobom? Máte pocit, že o témach ako integrácia rómskych komunít, rovnoprávnosť LGBTI+ menšiny či otázky ukrajinských utečencov a stredomorskej migrácie sa nedá viesť vo verejnom priestore seriózna diskusia?
Nie ste sami. Ide o témy, ktoré sú považované za politicky toxické. To znamená, že sa v nich budú verejne politicky angažovať najmä ľudia, ktorí podnecujú nenávisť voči slabším, s cieľom získať priazeň pomyselnej „normálnej väčšiny“ (akoby inak rozmýšľajúci ľudia normálni neboli). Aj tí politici, ktorí sú v súkromí tolerantní voči menšinám, sa boja, že ak tento názor vyjadria verejne, môžu na tom politicky stratiť. Myslia si, že jasným a inkluzívnym stanoviskom odradia voličov, dostanú biľag slniečkára či vlastizradcu.
Výsledkom je, že v týchto témach ponúka odborné riešenia iba málokto. Odborné riešenia sú najčastejšie ignorované a verejná diskusia je pod tlakom prehnaných emócií, domnienok či manipulatívnych príspevkov. Súčasťou aktuálnej volebnej kampane už sú nenávistné odkazy proti LGBTI+ menšine, proti liberálom, proti utečencom – nepochybujem, že protirómske sú už na ceste tiež. Zároveň málokto kampaňuje opačným spôsobom: ponúkaním odborných riešení na tieto témy.
Sám som sa rozhodol ísť práve touto cestou. Otváram ťažké témy, ktorých sa väčšina politikov neodváži ani dotknúť, a ponúkam na ne odborné riešenia.
Ak sa pozriem iba na posledné dni, tak vo štvrtok som bol účastníkom odbornej diskusie ohľadom utečencov na Slovensku, ktorej témou bol potenciál správne nastavenej migračnej politiky pre rozvoj krajiny. V ten deň som zároveň prednášal ukrajinským študentom z Užhorodskej univerzity o nastavení menšinových politík na Slovensku.
V sobotu som absolvoval diskusiu o právach sexuálnych menšín pred mladými Maďarmi v Gombaseckom tábore. Považujem to za extrémne dôležité aj z dôvodu neustáleho tlaku propagandy z Maďarska, ktorá má ambíciu prerábať mienku maďarskej komunity v oblasti ochrany ľudských práv. Absolvoval som aj niekoľko verejných diskusií na tému spolupráce medzi aktivistami z rôznych menšinových skupín.
Cez týždeň som sa stretával s aktivistami z rómskej a maďarskej komunity naprieč krajmi východného a južného Slovenska, diskutoval som s nimi o mojich plánoch po voľbách a o tom, čo si myslia o správnom nastavení menšinových a integračných politík na Slovensku. Starostovia a riaditelia škôl mi predstavili ich aktuálne problémy, a bolo ich dosť. V prípadoch, kedy to bolo realizovateľné, som im poskytol priamu pomoc. Na južnom Gemeri, v regióne do ktorého zavíta len málokto, sme organizovali pomoc pre obete povodní.
Všetko sú to témy, ktoré potrebujú dobré, praktické, odborné riešenia priamo v regiónoch, nie lacné „kecy“ kampaňujúcich politikov. Ja sa takýchto tém nebojím, práve naopak, ponúkam v týchto oblastiach dôkladné a najmä potrebné riešenia.
Na to, aby sme nakopli Slovensko, je nevyhnutné podniknúť razantné kroky. Prijatie inakosti nie je v protiklade s týmto cieľom, práve naopak: keď dokážeme poskytnúť spravodlivé podmienky pre rôznorodé skupiny obyvateľstva, zvyšujeme výkonnosť celej krajiny. Ľudia sú motivovaní prispievať k spoločnosti, keď sa v nej cítia príslušní a uznaní, inými slovami - keď sa v nej cítia doma. Kvalitná regionálna politika či správne nastavené menšinové politiky preto prinášajú istotu hospodárskeho rastu.
Nebojme sa otvárať ťažké témy a diskutovať o odborných riešeniach. Posilňujeme tým našu spoločnú domovinu.
Zdroj: www.sas.sk
