top of page

Karantény osád nefungujú. Ako ďalej a ako inak?

Ak štát zlyháva pri prvých troch obciach s rómskymi komunitami, čo bude pri ďalších 800?

Robiť veľkolepé tlačové výstupy pred scenériou rómskych osád, prezentovať silu ich karantenizáciou a odôvodniť celoštátne opatrenia tým, čo sa deje v osadách, je jedna vec. Potom však zaklope na dvere realita a čeliť dôsledkom musia najmä obyvatelia týchto lokalít a tí, ktorí im pomáhajú.

Od 9. apríla je v karanténe päť rómskych osád v rámci troch obcí v okrese Spišská Nová Ves. K ich uzavretiu prišlo po tom, ako premiér oznámil pozitívne testy v týchto komunitách. Rozhodlo sa pre riešenie veľkoplošnou karantenizáciou, a to napriek tomu, že počet nakazených (podľa verejne dostupných informácií) nenapĺňal kritériá vlády na uzavretie celej osady, a napriek veľmi dobre počuteľným hlasom, aby sa tak nestalo. Nepotvrdenie informácie o takzvanom superšíriteľovi, o ktorom už minulý týždeň mala reportáž aj spravodajská televízia, a zahalenie dôvodov karantény taktiež nikomu neprospieva. Po vojenských lekároch sú dnes v týchto lokalitách nastúpené ďalšie zložky policajných a ozbrojených síl, a to v nebývalom počte.


Odvtedy sa ukázalo, že aj pri najlepšom úsilí organizátorov sú celoplošné karantény naozaj málo efektívne. Obyvatelia týchto osád sú odrezaní od ostatných obyvateľov krajiny, ale uzatvorení medzi sebou, bez odčlenenia nakazených od zdravých a bez poriadneho plánu zásobovania a udržateľnosti. Ak sme pôvodne registrovali počet nakazených v desiatkach, po spoločnej karanténe sa dá očakávať ich nárast o niekoľkonásobok. Správy z týchto karantén hovoria tiež o nedomyslenosti opatrení. Permanentný krízový štáb najnovšie pripúšťa, že po zlyhaní pôvodného plánu rodiny pozitívne testovaných budú presunuté do štátnych karantén.


Čo by sa malo stať po pozitívnych nálezoch?

Osídlenia, v ktorých sa výskyt koronavírusu potvrdí, treba pripraviť na prijatie nevyhnutných opatrení. Treba urobiť zonáciu – rozdelenie priestoru na zóny – aj podľa miery pravdepodobnej nákazy, aj podľa funkcií, akými sú hygienické potreby, distribúcia potravín, zdravotnícke úkony, spoločenské priestory. Zamedzilo by sa tak masovým scénam, ktoré sa podľa voľne dostupných videí v karantenizovaných lokalitách v súčasnosti dejú. Zabezpečenie týchto lokalít nutnými základnými potrebami, ako sú pitná voda, jedlo či hygienické prostriedky, nemôže byť ad hoc, nedá sa to domyslieť „počas jazdy“. Uplatnime tiež selektívnu izoláciu superšíriteľov a tých, ktorí s nimi prišli do kontaktu.


Samozrejme, treba pokračovať v tom, čo sa robí dobre, a aj naďalej zbierať informácie o prieniku vírusu v marginalizovaných lokalitách formou testovania. Po prvých aktivitách, ktoré sa nevyhli ani teatrálnym prvkom, treba ešte intenzívnejšie pokračovať v testovaní obyvateľov rómskych komunít. Azda však už s menším rozruchom a väčším záberom. Armáda, vojenskí lekári a štáby desiatok ľudí treba využiť a testovať v sľubovaných stovkách a tisícoch, nie obmedziť testy len pre „šťastlivcov“.


Treba upraviť aj poradie obcí a výber osôb na testovanie. Existujúce poradie stále vzbudzuje dojem ad hoc práce. Preferovať by sa naďalej mali lokality, kde rómska komunita žije odčlenene a v husto obývanom priestore. Treba zapojiť dáta, údaje a informácie od nielen vládnych, ale aj mimovládnych organizácií. Tie totiž boli a stále sú prítomné v teréne, aj napriek premiérovým invektívam, a tak najlepšie vedia, čo sa deje priamo v našich komunitách.


Karanténa efektívne a bezbolestne

Bezpochyby, infikovaní ľudia a tí, ktorí s nimi boli v kontakte, by mali byť testovaní a podľa potreby izolovaní mimo osady. Domáca karanténa nie je ideálna, v prostredí prehustenej osady takmer neudržateľná. Vhodná však nie je ani ústredná štátna karanténa na opačnom konci krajiny. Naopak. Ponúka sa rýchle a efektívne riešenie: využiť miestne kapacity na vytvorenie lokálnych karanténnych priestorov. Komunitné centrá, materské, základné, stredné školy a podobné budovy sa dajú konvertovať na ad hoc karantény. Tieto budovy môžu byť zároveň využité aj ako hygienické centrá. Deje sa tak aj v okolitých krajinách. Je to riešenie, ktoré je permanentne ponúkané organizáciami z regiónov – a permanentne ignorované vládou – už síce mesiac, ale dnes, po neúspechoch vládnych opatrení, azda o to aktuálnejšie.


Výhodou tohto opatrenia je efektívne využitie lokálnych zdrojov – nielen priestorových, ale aj ľudských. Zapojiť sa dajú aj neštátni partneri, premiérovi „ľudskoprávni aktivisti“ – tí, ktorí od začiatku tlmia dôsledky nesprávnych vládnych rozhodnutí a vykrývajú trhliny v systéme. Nosia do komunít rúška, jedlo či hygienické prostriedky a robia to bez reálnej podpory štátu. Po vzore iných krajín, kde sa systém osvedčil, je možné neziskové organizácie zapojiť do uskutočňovania individuálnych či skupinových karantén. Treba im však poskytnúť prostriedky a priestor, nielen hanlivé slová a osočovanie.

Správnu štátnu stratégiu bolo treba nastaviť hneď, ale nikdy nie je neskoro. Treba využiť tento moment, možno nájsť pokoru po zlyhaniach minulého týždňa a nastaviť kroky podľa toho, čo už mesiac hovoria ozajstní odborníci a ľudia priamo z regiónov. Ak štát zlyháva pri prvých troch obciach s rómskymi komunitami, čo bude pri ďalších 800? Už nie je priestor na ďalšie ad hoc opatrenia a experimenty. Najmä keď sú tu ľudia, ktorí vedia, ako na to. A svoje „rúška, rukavice, batôžky“ už dávno v teréne majú. Ak by ich hlas bol vypočutý aj zodpovednými, ktorí dnes udalosti sledujú skôr z armádneho vrtuľníka, možno by sme dnes mohli byť omnoho ďalej.


Riešenia

  • Pokračovať v testovaní najmä v odčlenených lokalitách, ale aj iných ohrozených skupín.

  • Minimalizovať intervencie armády a polície na absolútne nutné.

  • Dodržať vlastné pravidlá a karantenizovať iba tam, kde je naozaj ohnisko (10 %).

  • Vopred pripraviť zonáciu karantenizovaných lokalít a ich zásobovanie.

  • Pripraviť kapacity na lokálnu karanténu infikovaných – školy, komunitné centrá.

  • Zabezpečiť pomôcky pre terénnych pracovníkov a doplniť ich siete.

  • Zabezpečiť kontinuálne fungovanie MOPS.

  • Počúvať organizácie fungujúce v regiónoch a zapájať ich do efektívnej spolupráce.

  • Starať sa o verejnú mienku, nevyhrážať sa Rómami ani Rómom.

  • Hľadať také riešenia, ktoré by sme naozaj použili aj pri iných skupinách.


Zdroj: Ábel Ravasz

39 views

Comments


bottom of page