top of page

Ábel Ravasz: Gyimesi radikalizuje maďarskú politiku na Slovensku, nechcem s ním mať nič spoločné



György Gyimesi z OĽaNO bude pomaly sám silnejší ako celá maďarská aliancia, hovorí Ábel Ravasz po odstúpení z vedenia Mosta-Híd.

Ábel Ravasz minulý týždeň oznámil, že „po dlhom a ťažkom uvažovaní“ odstupuje z predsedníctva Mosta-Híd. V rozhovore hovorí o radikalizácii maďarskej politickej scény na Slovensku, o zvyšovaní vplyvu vlády Viktora Orbána v slovenskej vnútornej politike a o vyhliadkach spájania maďarských strán.

Uľavilo sa vám?

Na jednej strane je mi dosť smutno, lebo už roky budujem túto stranu a myslím si, že Most-Híd je veľmi užitočný projekt v prospech normálneho spolunažívania na Slovensku. Na druhej strane sa mi aj uľavilo, lebo posledné mesiace som sa cítil už dosť nekomfortne v rámci procesov na takzvanej maďarskej politickej scéne na Slovensku. Je to teda zmiešaný pocit.

Vo svojom statuse na Facebooku ste napísali, že Most-Híd sa ideovo zničí, ak sa bude podieľať na tomto zdĺhavom procese. Prečo je problém, že to trvá dlhšie? Predčasné voľby zatiaľ vypísané neboli a ide o spájanie troch odlišných strán, takže do určitej miery je aj logické, že to trvá dlhšie, nie?

Je logické, že to trvá, ale sú tam rôzne faktory. Z môjho pohľadu tie rokovania neprebiehajú iba od augusta 2020. Prvé kolo sme mali už v roku 2019, ktoré sa skončilo neúspechom. Ak sa pozrieme na to, ako tie rokovania vyzerajú teraz, nedostali sme sa za tie dva roky oveľa ďalej, než kde sme boli na začiatku. Skĺbiť takéto odlišné strany je, samozrejme, ťažké, ale od augusta 2020, keď sme začali druhé kolo rokovaní, do júna 2021 bolo viac ako dosť času na to, aby sa problémy vyriešili. Mám taký pocit, že SMK a Spolupatričnosť očakávajú od Mosta veľké ideologické ústupky za to, aby sa zrodila dohoda. Ja nie som v Moste náhodou, ale preto, lebo si myslím, že spolupráca medzi národnosťami a hľadanie pokojného a spokojného spolunažívania je veľmi dôležitý princíp a cieľ pre politiku na Slovensku. Myslím si, že postupne sa práve tento faktor vytráca z Mosta, ktorý aj v najhorších časoch mal až 30-40 percent nemaďarských, prevažne slovenských voličov. Takýchto voličov už v súčasnosti nemá a stráca svoje postavenie mosta.

Zvyšné dve strany podľa vás naťahujú čas, aby ideovo zničili Most-Híd? Alebo je to skôr vnútorný proces v Moste?

Nové vedenie Mosta veľmi jednoznačne razí líniu dohody. Most určite nebol stranou, ktorá tento proces predlžovala. My sme si dávali interné termíny na dohodu od decembra 2020 v každom nasledujúcom mesiaci. Naozaj sme tlačili na pílu. Boli sme pripravení robiť aj ústupky. Zvyšné dve strany vždy našli dôvod, prečo sa nedohodnúť. Vždy sme mali pred sebou jeden alebo dva sporné body, no keď sa vyriešili, našli sa nové. Či je to naťahovanie času? Možno. Niektorí určite majú pocit, že Most každým mesiacom stráca na sile a možno sa dá takpovediac vyhladovať. O rok budú komunálne voľby a Most sa dostáva do situácie, že ak sa nedohodne, nedokáže svojich ľudí namotivovať na to, aby vôbec kandidovali za túto stranu. Môj odkaz je taký, že keď sa dá dohodnúť, treba to urobiť, ale nie naťahovať čas, lebo sa tá strana postupne rozpadne.

Ideová zmena v Moste však neprišla až teraz. Nezničila sa strana ideovo už v roku 2016, keď nastúpila do vlády so Smerom a SNS?

Myslím si, že nie. Nastúpiť do vlády so Smerom a SNS bolo ťažké, ale správne rozhodnutie. Myslím si však, že v roku 2018 sa Most zničil tým, že ostal vo vláde. To som povedal vtedy aj verejne na republikovej rade strany.

Vtedy sa začal aj odchod výrazných slovenských politikov.

Áno, vtedy začal Most strácať tých ľudí, ktorí reprezentovali jeho charakter, teda prepojenie medzi Maďarmi a Slovákmi. Postupne poodchádzali nielen Slováci, ale aj umiernenejší Maďari. Procesy, ktoré teraz vidíme, sa začali v roku 2018. Most sa odvtedy hýbe na dráhe, na ktorú sa nikdy nemal dostať, a neviem, či sa z nej ešte vie dostať.

Nie je za vaším rozhodnutím aj to, že prvé výsledky prieskumov ukazovali pomerne slabú podporu Aliancii napriek tomu, že doteraz všetci volali po jednotnej strane?

Ešte raz, na zdôraznenie poviem, že som nevystúpil z Mosta, teda nemám problém ostať v dvojpercentnej strane. V porovnaní s tým päťpercentná Aliancia vyzerá ako veľký macher. Ja som očakával, že nebude také ľahké dostať Alianciu nad päť percent, lebo rôzne spory medzi voličmi, politikmi a miestnymi štruktúrami neumožnia, aby to hneď vypálilo na desať percent. Tých päť percent ma neprekvapuje ani mi neprekáža. Prekáža mi, že už mesiace sa komunikuje v mene Aliancie, ale tá strana reálne v súčasnosti ani neexistuje.

V Aliancii majú vzniknúť platformy a aj Most by mal mať svoju vlastnú. Bude to stačiť na to, aby si súčasné strany mohli zachovať svoju identitu?

To ukáže budúcnosť. Prvá prekážka je, aby sa tá strana vôbec narodila. Bez platforiem to pre Most vôbec nedáva zmysel, ale aj s platformami je to veľmi otázne. K opodstatnenosti Aliancie by som ešte chcel povedať jednu vec. Musíme si všímať, že od augusta 2020 sa dosť zmenil politický priestor.

Ako?

Vynoril sa nový hráč s menom György Gyimesi ako poslanec Národnej rady za OĽaNO. Ideovo sa rozchádzame, ja som bol asi prvý politik, ktorý s ním mal spor, išlo o dve národnosti v sčítaní. Nie je mi blízke, čo robí, ale uznávam, že to robí efektívne. Okupuje politický priestor, ktorý je v súčasnosti dosť voľný. Dlhé roky bol maďarským politikom pre slovenskú verejnosť Béla Bugár. Po jeho odchode vznikol obrovský prázdny priestor a rôzni ľudia mali pocit, že sa tam vedia dostať. Gyimesi ako jediný maďarský politik je stále v médiách a komunikuje svoje názory, ktoré sú podľa mňa úplne iné, ako si to myslí väčšina maďarských voličov na Slovensku. Kým SMK, Most a Spolupatričnosť riešia iba seba, on si zoberie ten priestor a preformuje na svoj obraz. Pomaly bude sám silnejší ako celá Aliancia dokopy.

Vo svojom statuse ste písali aj to, že maďarská politická scéna na Slovensku sa radikalizuje. Mali ste na mysli práve nástup Gyimesiho?

Áno, primárne to. On našiel nový obal pre staré nápady a razí cestu, ktorú razili v minulosti aj niektorí politici SMK. To znamená, že to vyzerá, že sústavne koordinuje svoje kroky s Maďarskom, podporuje kroky maďarskej vlády – či už Sputnik, alebo ďalšie záležitosti.

To je už radikálne? Z akého hľadiska?

V takej forme, ako to Gyimesi robí, to považujem za radikálne kroky. Radikálne v tom slova zmysle, že maďarská politická scéna za posledných desať rokov vyprodukovala zo seba najmä takzvané mosťácke riešenia. S podporou voličov sme hľadali možnosti umierneného vyrokovania problémov. Sporné body sme riešili bez toho, aby sme stupňovali napätie. Gyimesi si, naopak, zoberie problém, ktorý je možno reálny, ale iba to nastolí bez náznaku toho, že by to s niekým prerokoval a že by mal riešenie. Sú z toho iba provokácie a hádky. Typickým príkladom je dvojaké občianstvo. Vyše desaťkrát sa v parlamente rokovalo o dvojakom občianstve odvtedy, čo sa v roku 2010 na Slovensku schválil takzvaný protizákon. To nie je veľký kumšt, že si zoberiem túto tému a pôjdem do médií. Získať sedemdesiatšesť hlasov, aby sa to zmenilo k lepšiemu, je už niečo iné. Nadávať na štátneho tajomníka Klusa, ktorý potom povie pre mňa takisto nepochopiteľnú vec, a urobiť z toho veľký slovensko-maďarský konflikt, to nie je ťažké. Toto je tá radikalizácia.

Gyimesi na to hovorí, že všetky maďarské a menšinové témy boli za tých desať rokov, keď dominoval Most, zametané pod koberec a on ich teraz preto znova otvára.

Otvárať otázky fakt nie je ťažké. Aj ja môžem zajtra zvolať tlačovku a otvoriť desať sporných otázok, ktoré môžu vyprovokovať konflikt, a urobiť si na tom mediálne PR. To však nie je politický výkon. Pomenovať problémy nestačí. My sme sa za Most snažili nastoliť vždy toľko vecí, koľko sme vedeli vyriešiť. Záchrana málotriednych škôl je dobrým príkladom toho, čo sa podarilo urobiť. Vždy sme vedeli, že naši partneri nám nebudú všetko akceptovať. Pán Gyimesi však nemá podporu ani v rámci vlastnej strany. V menšinových otázkach väčšinou razí úplne iné stanovisko ako väčšina jeho vlastnej strany. Neviem, na čo je to dobré okrem toho, že vyburcuje napätie.

Bude Gyimesi získavať väčší vplyv na maďarskej politickej scéne na Slovensku?

Ak bude pokračovať takéto impotentné rokovanie medzi maďarskými stranami a budú sa sústreďovať iba na seba, Gyimesi ten priestor využije. Vidíme už prvé znaky toho, že získava sympatizantov aj v rámci týchto strán. Očakávam, kedy niekto príde s návrhom, aby sa Gyimesi stal lídrom Aliancie. Bolo by to logické, ale ja s tým nechcem mať nič spoločné.

Vo svojom statuse ste písali aj to, že sa zväčšuje závislosť od Budapešti. SMK zase tvrdí, že Budapešť nebude mať na Alianciu vplyv.

Ja to vidím tak, že maďarské vlády sa snažia budovať štruktúry v prihraničných komunitách medzi maďarskými krajanmi. To sa im viac darilo v Rumunsku a Srbsku ako na Slovensku, tu sme totiž mali organickú domácu politickú alternatívu vo forme Mosta-Híd. Mostu sa dá vyčítať čokoľvek, ale to, že by bol podriadený maďarskej vláde, určite nie. Konflikty tam boli výrazné a neboli takmer žiadne vzťahy medzi Fideszom a Mostom. V súčasnosti vidíme, že mosťácka alternatíva zoslabla a maďarská vláda využíva tento priestor na to, aby sa viac miešala do diania na Slovensku. Napríklad agenda Sputnika je niečo, kde maďarská vláda výrazne zasahuje do slovenskej vnútornej politiky. Vidíme rozhovor Viktora Orbána v Postoji…

V týchto veciach SMK nezohrávala žiadnu rolu.

Ja som však nehovoril o SMK alebo o Aliancii. Ja som povedal iba toľko, že maďarská politická scéna sa radikalizuje a posilňuje sa Budapešť. Ja to nepripisujem jednej alebo druhej strane, skôr to pripisujem tomu, že zoslabol Most ako alternatíva. Pre mňa v tejto súvislosti nie sú dôležité samotné strany, radšej nápady za nimi. Most bol desať rokov nositeľom nápadu pokojného spolunažívania a riešenia vecí v Bratislave formou rokovania. Vždy tam bola aj druhá alternatíva, teda burcovať napätie a hľadať podporu Budapešti na to, aby sme bojovali za naše práva. Keď je slabší Most, tá druhá alternatíva sa, samozrjeme, dostáva do popredia, či už cez Gyimesiho, SMK, alebo Spolupatričnosť, to je jedno. Dôležité je, že opäť smerujeme od spolunažívania a spolupráce ku konfliktom.

Očakávate teda radikalizáciu Aliancie?

Nechcem prejudikovať a, koniec koncov, Aliancia ešte ani nevznikla. Sú tam prvé znaky toho, ale nemyslím si, že Aliancia by mala byť radikálnou stranou.

Nemal by Most reprezentovať ten umiernenejší smer v Aliancii?

To je hlavný argument, prečo by mal ísť do tej spolupráce. Často dostávam otázku, čo Most vôbec robí pri rokovacom stole, a myslím si, že nápad stlmiť napätie tak, že Most ako platforma pokračuje v Aliancii, má niečo do seba. Otázne je, či tá pozícia Mosta bude postačujúca na to, aby to mohol robiť. To nevieme, lebo nemáme ešte definitívnu dohodu.

Aké smerovanie reprezentuje v tejto veci predseda Mosta-Híd László Sólymos?

S Lászlóm Sólymosom mám korektné priateľské vzťahy. Keď v roku 2020 prevzal vedenie strany, veľmi jasne povedal, že vidí cestu k prežitiu Mosta cez spojenie maďarských strán. On razí túto cestu a myslím si, že sa snaží vyrokovať, čo sa dá.

Existuje okrem Aliancie iná reálna alternatíva v maďarskej politike na Slovensku?

Nemyslím si, že by bola v súčasnosti reálna alternatíva. Keď sú všetky politické formácie, ktoré oslovujú Maďarov na Slovensku, pri rokovacom stole, treba počkať na to, čo tam vyrokujú. Všetky ďalšie úvahy musíme odvíjať od toho. To je jeden z dôvodov, prečo ostávam v Moste.

Nedostali ste ponuku od iných strán?

Dostal som ponuky minimálne od štyroch politických strán, ale v súčasnosti si myslím, že Most je stále mojím politickým domovom. Vždy hovorím, že nie som v tej strane náhodou. Som tam preto, lebo nápady Mosta-Híd sú extrémne potrebné. a ak sa bude dať robiť takáto politika v Moste, nevidím dôvod ísť ďalej.

Môžeme očakávať hromadný odchod ľudí z Mosta?

Neviem o tom. Ja som nikoho neburcoval, aby urobil niečo podobné ako ja, aj keď viem, že aj ďalší majú podobný názor.

Už vyše roka nemáme maďarskú stranu v parlamente. Aké sú podľa vás hlavné dôsledky tohto stavu?

Je to podľa mňa dosť dramatické. Niektorí sa sústreďujú na symbolickú rovinu tohto problému, na dvojaké občianstvo alebo zákon o Csemadoku, kde vidíme, že promaďarská politika nemá podporu. To však vnímam ako menší problém než to, že záujmy maďarskej menšiny nie sú brané do úvahy pri štandardných politických otázkach. Ani iných menšín, ale maďarská menšina zvykla mať svojich reprezentantov v parlamente. Veľmi jasným príkladom je výstavba ciest, kde sa južné diaľnice opäť dostávajú do pozadia, pričom za posledné roky sa budovali minimálne D4, R7 a R2. Keď sa pozrieme na školstvo, všetky rozhodnutia sa schvaľujú bez väčšieho zreteľa na to, čo sa stane s maďarskými školami a školskými zariadeniami. Môžeme sa obávať, že keď ministerstvo školstva hovorí o optimalizácii siete, či to nebude znamenať opäť problém pre maďarské školstvo. V oblasti menšinovej kultúry robí vláda čachre-machre okolo Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a nevieme, či ho nejdú zlúčiť s inými fondmi. Tí, ktorí sedia v parlamente, nevedia, aké sú záujmy Maďarov v týchto otázkach, a aj keby vedeli, nemajú silu na to, aby to uhrali.

Vaši kritici by na to asi poznamenali, že keď bol Most v parlamente, mohlo dôjsť k tomu, že poslanci zakázali spievanie maďarskej hymny.

Ja som vtedy nesedel v parlamente a pevne verím, že keby som tam bol, teraz by sme sa o tom nerozprávali. Myslím si však, že nikto nemôže Mostu vyčítať, že za tie roky, čo bol v parlamente, sa zrodili protimenšinové rozhodnutia.

Pokračujete v Inštitúte Mateja Bela, čo je think tank fungujúci pri Moste. Vraciate sa teda k práci odborníka?

Inštitút Mateja Bela sme založili v roku 2014, aby sme pripravovali odborné podklady pre menšinové politiky a regionálny rozvoj na Slovensku. Presne pre ten marazmus, o ktorom sme sa bavili, je dôležité, aby niekto reprezentoval v tomto priestore aj odbornosť. Cez tento inštitút budeme predkladať návrhy a analýzy zákonov, ktoré sú dôležité pre menšiny. Mali sme extrémne úspešnú kampaň vo veci sčítania obyvateľov a druhej národnosti. Teraz sa chystáme vydať materiál o dvojakom občianstve, kde sa takisto snažíme diskusiu ťahať k normálu. Na druhej strane, tí, ktorí ma poznajú, vedia, že som stále v regiónoch. Budem ďalej chodiť do regiónov, kde žijú aj Maďari, Rómovia, Rusíni či Gorali.

4 views
bottom of page